Na jar 2014 som naplánoval serióznu pracovnú cestu do Ázie s veľkými očakávaniami. Na našej pracovnej ceste sme využili náš čas na 100% bez jediného voľného dňa. Na tejto ázijskej výprave ma sprevádzaj môj spolužiak zo strednej školy, Ján.
Po prílete do Singapuru sme absolvovali záverečné stretnutie cyklu Spotlight Singapore, kde sme sa stretli s naším singapurským obchodným kontaktom pánom Lyndonom Yeom a jeho priateľmi, ktorý organizoval cyklisticko-networkingovú akciu See And Be Seen 2014. Nasledujúci deň 8. marca sme sa zúčastnili akcie See And Be Seen 2014, ktorá bola primárnym dôvodom návštevy Singapuru už v marci 2014. Mali sme tú česť zoznámiť sa s ministrom životného prostredia pánom Vivianom Balakrishnanom a miestnymi podnikateľmi, ktorí prišli podporiť cyklistov v meste nočnou jazdou na bicykli po 42km a 84km okruhu. Cieľom týchto akcií je integrovať cyklistov do mesta a tak chrániť životné prostredie a urobiť niečo aj pre svoje zdravie. Takéto akcie by svet potreboval v každom meste. Samozrejme nechýbalo ani stretnutie s našou singapurskou spojkou Faizalom Seetohom – výborným sprievodcom. Tentokrát sme nadviazali kontakty so Singapúrsko – Stredoeurópskou obchodnou komorou, ktorá intenzívne pracuje na obchodných príležitostiach pre európskych a ázijských podnikateľov. Času v Singapure bolo málo a stretnutí veľa. Po 6 dňoch sme pokračovali ďalej.
V Kuala Lumpur sme nadviazali spojenie s novými ľuďmi, ktorým sa páčila myšlienka obchodovania s nehnuteľnosťami, o ktorej sme si toho času mysleli, že je to tá najlepšia vec. Náš prvý kontakt bol Lukáš, Slovák, ktorý pracoval v medzinárodnej firme organizujúcej konferencie po celom svete. Pripravil nám zaujímavý program a stretnutia. Oslovili sme miestnych realitných maklérov z najväčšej realitnej siete v Malajzii, spoločnosť Neapoli, ktorá poskytuje architektom poradenský a konzultačný servis ohľadom navrhovania ekologických stavieb. Ešte sme stihli spoznať pár zaujímavých ľudí a aspoň zbežne prebehnúť časť mesta.
V KL je veľmi známa stavba: Petronas Towers. Sú to nerezové dvojičky, cca niekde v strede prepojené mostom. Zaujímavá turistická atrakcia, kto bol v KL, určite bol aj tam. V Petronas Towers sídlia aj niektoré úrady a zároveň je to budova súkromnej ropnej spoločnosti, ktorá tam sídli. Kto neprečítal medzi riadkami, korupcia, špekulácie s cenami ropy a ostatné neférové ovplyvňovanie ekonomiky hovoria asi za všetko.
Kuala Lumpur je veľké preľudnené mesto, v ktorom sme sa úplne všade stretávali s čulým stavebným ruchom. Vzniklo v miestach obrovských bažín. Pri jeho koncepcii sa údajne uvažovalo o tom, že všetci obyvatelia sa budú pohybovať autami, keďže Malajzia má obrovské zásoby ropy. No tak to aj vyzeralo. Chodec to má veľmi ťažké. Ak sme aj našli chodník, v tom najlepšom prípade ho práve rekonštruovali. Dopravnú situáciu v meste sa mestskou hromadnou dopravou rozhodli riešiť viaceré súkromné spoločnosti, rovnakým či veľmi podobným spôsobom. Vybudovali železničné siete nad zemou. Je jednoduchšie postaviť stĺpy a tie poprepájať železnicou, ako ich hĺbiť niekde v podzemí. Bol to pre nás taký malý chaoss, keď sme chceli prestúpiť z jedného mestského vlaku (metra označované ako MRT = mass rapid transit) na iný, museli sme odísť zo staničných priestorov jednej spoločnosti, prejsť kus cesty pešo, vstúpiť do budovy konkurenčnej spoločnosti a použiť napríklad typický monorail na ďalšiu jazdu. Po približne roku od mojej prvej návštevy KL som videl obrovské pokroky napríklad v prepájaní týchto spoločností, budovaní pohodlnejšich prestupov. Kontrolu nad všetkými druhmi železničnej dopravy začala preberať jedna spoločnosť a tých sa všetko začalo pre cestujúcich zjednodušovať.
Po piatich dňom sme prileteli do Jakarty, hlavného mesta Indonézie. Kultúrny šok sme zvládli veľmi rýchlo a tak sme sa pustili do početných stretnutí. Presuny po Jakarte boli kvôli neustalým zápcham veľmi zložité. V Jakarte sme nadviazali kontakty s miestnymi realitnými agentmi, s investormi a s majiteľmi pozemkov, s ktorými momentálne rokujeme o možnej spolupráci na projektoch v Jakarte a na ostrove Bali. Náš tím sa rozdelil na dve skupiny a tým pádom sme stihli preskúmať aj ostrov Bali.
Významnú časť stretnutí nám dohodla naša ambasáda v Jakarte. Medzi najvýznamnejšie stretnutia považujem tie s architektami. PTI Architects, Arkonin Architects a s architektom Budi Sumaatmadjom, ktorí v Indonézii projektujú obrovské projekty na špičkovej úrovni. Pôvodne som sa chcel stretnúť s miestnymi developermi, ale povedzme s úprimne, v ich meradle sa jedná o multimiliónové projekty, na ktoré si najímajú tímy architektov. Architekt Doddy Tjahjadi, PTI Architects, mi úprimne závidel, že pracujem s tímom 10 ľudí na zákazkách ako sú rodinné domy. Podľa jeho slov, pred začatím akéhokoľvek projektu, potreboval najprv zostaviť tím cca 70 ľudí a potom sa začalo tvoriť. Tvoriť začínali požiarnici, dopravní inžinieri, špecialisti na inžinierske siete, potom statik v súlade s rozpočtármi a prepojením na zákazníka, investora. On ako architekt s tímom architektov boli niekde na konci rozhodovacieho rebríčka.
V Jakarte som mal pocit, že nás chcú pri každej príležitosti nejak oklamať. Možno preto, že sme boli bieli. Mnohí miestni sú rasisti, stalo sa nám, že na nás pokrikovali: hej, biely! Môj spolužiak Ján, s ktorým som cestoval, vysvetlil miestnym policajtom, že doma na Slovensku je veľmi známy. Samozrejme, že sa s ním chceli všetci fotiť! Mať selfíčko s belochom je asi zaujímavá vec, Jano sa chvíľu cítil ako ozajstná celebrita, mňa to až tak nebavilo, ale pofotil som ich. Čo už.
Po týchto náročných dňoch sme odleteli na jeden deň do Singapuru, kde sme si dali stretnutia s našimi miestnymi priateľmi a hor sa na lokálne kulinárske špeciality a posledné nákupy darov pre naše rodiny.
