Singapur 2013, čínsky nový rok
Moja prvá cesta do Ázie s bratom smerovala z Viedne priamo do Singapuru. Samozrejme, že som netušil čo je to letisko Changi. Každopádne, po vystúpení z lietadla to bol pre mňa kultúrny šok. Nečakal som, že všetko bude úplne iné ako u nás doma. Príjemne ma prekvapil hneď prvý kontakt so zemou. Celé letisko Changi je pokryté príjemným kobercom, všade samá zeleň, prepracované prvky drobnej architektúry, interiérové prvky, množstvo rôznych materiálov, tvarov, navyše všetko príjemné skombinované, zladené. Až neskôr som sa dozvedel, že je to podľa hodnotenia cestujúcich najlepšie letisko sveta.
V Singapure bolo všetko nejaké iné. Každá budova v rozsiahlom centre bola po architektonickej stránke zaujímavá. Mal som pocit, že sa architekti predbiehali, kto navrhne niečo lepšie, zaujímavejšie. Rovnako aj verejné priestranstvá nezaostávali. Všade samá fontána, vodné plochy a neskutočne veľa zelene. Toho času som nevedel, že koncepciu mesta vytvoril kedysi dávno v 19. storočí sir Raffels, kde zadefinoval hlavné mestské triedy (široké cesty) spájajúce jednotlivé časti mesta, miesto, kde bude centrum politické, finančné, kde bude prístav a jeho nadväzujúce časti, plochy bývania, služieb. V centre sa nachádza mnoho kovových sôch znázorňujúcich rôzne postavy. Napríklad rybárov, obchodníkov,… Symbolizuje to dávne časy, kedy sa Singapur začal zviditeľňovať vo svete. Vždy to bolo strategické miesto. Obchodné lode na trase Ćína – India – Európa tadiaľ prechádzajú dodnes. Kedysi dávno keď potrebovali obyvatelia Singapuru prežiť, rozhodli sa nezdaňovať obchod. To sem pritiahlo veľa obchodníkov z celého sveta.
Obchodný duch tu ostal, dane sú, ale veľmi nízke a rozumne nastavené. Námorný prístav je druhý najzaneprázdnenejší na svete a ako ďalší významný svetový dopravný uzol je letisko Changi, ktoré už viac ako 5 rokov neptretržite si drží prvenstvo medzi všetkými letiskami sveta.
Do roku 1965 bol Singapur časťou Malajzie. Štátnym zriadením je republika. Od jej vzniku bol premiérom pán Lee Kuan Yew, ktorý mal jasnú víziu o koncepcii mesta po všetkých spoločenských stránkach. Singapur videl ako mesto v záhrade, preto je v meste zeleň skoro všade. Premiér sa silno inšpiroval komunistickým režimom Sovietskeho zväzu. Singapur má podľa môjho názoru komunistický režim v kombinácii so zdravým kapitalizmom. Od jeho vzniku tam vládne ako jediná strana People`s Action Party (vo voľnom preklade Ľudová akčná strana). A preto je tento mestský štát nezávislý a dlhodobo stabilný. Všetko je pod dôkladnou kontrolou udržiavané vo výborných podmienkach. Aj preto mu dôveruje veľké množstvo investorov, finančníkov, firiem, ktoré tu majú svoje sídla a riaditeľstvá. Všade sú samé zákazy, príkazy, obmedzenia, pokuty. Tu si dvakrát rozmyslíte, či vystrojíte nejakú nezbedu alebo radšej nie.
Každopádne môj brat Braňo si urobil svoju domácu úlohu dôkladne a cez internet našiel pár domácich kontaktov, s ktorými sme sa stretli a ukázali nám mesto ako domáci. Na letisku nás už čakal náš prvý priateľ Faizal, ktorý a nám venoval počas celých dvoch týždňov úplne nezištne. Vďaka tomuto mladému chalaniskovi sme sa v Singapure zorietovali prakticky hneď. Aj keď Braňo mal naštudovaných turistických sprievodcov, so skúsenosťami a vedomosťami domáceho obyvateľa sa to nedá ani zďaleka porovnať. O zábavu sme mali postarané. Mal som pocit, že stále len jeme a že ponuka rôznych druhov jedál je nekonečná.
Ostrov Sentosa je miestom odpočinku miestnych obyvateľov. Je to jedným z najdrahších kusov zeme na svete. Celkom presne sme si to s bratom neuvedomili. S veľkými zrkadlovkami na krkoch sme suverénne vstúpili do jedného rezidenčného rezortu na ostrove. Podarilo sa nám to asi preto, že strážna služba na recepcii mala veľa práce s kontrolou dvoch áut na vstupe do uzavretého areálu. Nič netušiac sme vpochodovali dnu a ako vždy a všade sme si všetko obzerali. Ja som si hneď všimol architektúru rodinných domov. Bolo to ako vo výstavnej sieni. Braňo si zasa hneď všimol, že viacero obyvateľov má pred domom, nie v garáži, zaparkované nové auto značky Rolce Royce. Nie že by sme boli nejaký na značky, ale toto sa nedá prehliadnuť. Po niekoľko málo minútach sa k nám priblížilo security auto a slušní páni z ostrahy nás úctivo požiadali, aby sme sa nenápadne otočili a odtiahli preč tak rýchlo a tak nenápadne ako sa to len dá. Ak by sa vraj dozvedeli majitelia nehnuteľností, že nedokázali zabezpečiť areál a že sa podarilo dvom mladíkom vniknúť s obrovskými fotoaparátmi dnu, mali by s toho obrovský problém.
No a tak sme postupne preskúmali celé mesto. Po dvoch týždňoch v Singapure sme dostali nápad vycestovať do Kuala Lumpur, hlavného mesta Malajzie. Tam sme strávili ďalší týždeň. Ľudia v KL sú diametrálne odlišní od obyvateľov Singapuru. Je to tam také divokejšie. Špina, neporiadok, zločin sú na dennom poriadku. Všetko bolo rozostavané a výrazne zaostalejšie. Ako sa však o pár rokov neskôr ukázalo, tempo rastu KL bolo obrovské.
